Preskočiť na obsah

Stratigrafia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Stratigrafia je odvetvie geológie, ktoré sa zaoberá vrstvami sedimentov, prípadne aj zvrstvených vyvretých hornín. Iné definície hovoria, že je to odvetvie geológie, ktoré sa zaoberá časovým apektom horninového záznamu[1].

Teoretické základy prvýkrát definoval Nicolas Steno a praktickú aplikáciu týchto zákonov prvýkrát použil William Smith pri tvorbe prvej geologickej mapy Anglicka v rokoch 1790-1800.

Stratigrafia sa rozdeľuje na dva základné okruhy:

  • litostratigrafia - zaoberá sa opisom hornín, ich litológiou a základných stratigrafických vzťahov
  • biostratigrafia - zaoberá sa usporiadaním vrstiev do jednotiek na základe skamenelín a vertikálnym rozšírením skamenelých organizmov v stratigrafickom zázname
  • chronostratigrafia - sa zoberá relatívnymi časovými vzťahmi a vekmi horninových telies, okrem klasických geochronologických metód obsahuje aj magnetostratigrafiu, techniku, ktorá na základe magnetických vlastností hornín umožňuje datovať vek sekvencie hornín
  • sekvenčná stratigrafia - zaoberá sa štúdiom horninového záznamu na základe cyklického opakovania záznamov rozlične významných udalostí, porovnávaných pomocou kľúčových povrchov
  • seizmická stratigrafia - sa zaoberá interpretáciou stratigrafických údajov a depozičných fácií zo seizmických údajov[2]

Základné pravidlá stratigrafie

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Michalík, J. a kol., 2007: Stratigrafická príručka. Veda, Bratislava, 166 s.
  2. Mitchum, R. M., Jr., Vail, P. R.,, Sangree, J. B., 1977, Seismic Stratigraphy and Global Changes of Sea Level, Part 6: Stratigraphic Interpretation of Seismic Reflection Patterns in Depositional Sequences. s. 117-133 in Payton, Ch. E. (Editor): Seismic Stratigraphy: Applications to Hydrocarbon Exploration. AAPG Memoir 26, Tulsa.