Preskočiť na obsah

Graz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Graz
Štajerský Hradec (historický slovenský názov)
mesto
Radnica
Erb
Štát Rakúsko Rakúsko
Spolková krajina Štajersko
Okres štatutárne mesto
Nadmorská výška 353 m n. m.
Súradnice 47°04′13″S 15°26′20″V / 47,07028°S 15,43889°V / 47.07028; 15.43889
Rozloha 127,56 km² (12 756 ha)
Obyvateľstvo 280 423 (1.10.2015)
Hustota 2 198,36 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ A-801x, A-802x, A-803x,
A-804x, A-805x
Telefónna predvoľba +43 316
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov City of Graz - Historic Centre
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1999 (#23)
Číslo 931
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv
Poloha mesta v rámci Rakúska
Poloha mesta v rámci Rakúska
Webová stránka: www.graz.at
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Graz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.

Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.

Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje do 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.

V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.

Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispieva k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčasťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.

Graz, Georg Matthäus Vischer (1670)

Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu - však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave, spolu s neďalekou vežou Glockenturm (zvonica), zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí 2978 guldenov a 41 grajciarov (dnes približne 87 000 EUR), o čom svedčí aj pamätná tabuľa na fasáde zvonice umiestnená v roku 1911. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Graz

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]