Preskočiť na obsah

August III. (Poľsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
August III.
kráľ Poľska
August III.
August III., erb (z wikidata)
August III., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaWettinovci
Panovanie1733 – 1763
Korunovácia2. február 1676, Krakov
PredchodcaPoľsko a Litva:
Stanislav I. Leszczyński
Sasko:
August II. Silný
NástupcaPoľsko a Litva:
Stanislav II. August
Sasko:
Fridrich Kristián
Biografické údaje
Narodenie17. október 1696
Drážďany, Sasko
Úmrtie5. október 1763 (66 rokov)
Drážďany, Sasko
Rodina
Manželka
OtecAugust II. Silný
MatkaKristína Eberhardína Hohenzollernová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAugust III.
(multimediálne súbory na commons)

August III. (* 17. október 1696, Drážďany, Sasko – † 5. október 1763, Drážďany) bol poľský kráľ a veľkoknieža litovský a tiež saský kurfirst. Ako saský kurfirst vládol pod menom Fridrich August II.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako jediný syn poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta II. Silného a jeho manželky Kristíny Eberhardíny, dcéry Kristiána Ernesta, markgrófa z Brandenburg-Bayreuthu, a jeho druhej manželky Sofie Lujzy Württemberskej. Manželstvo Augustových rodičov bolo čisto politickým a veľmi nešťastným zväzkom. Starostlivosť o chlapca prevzala jeho babička, matka Augusta II. Anna Žofia Dánska.

Už od roku 1704 sa uvažovalo o jeho sobáši s Máriou Jozefou (* 1699 – † 1757), najstarším dieťaťom cisára Jozefa I. a jeho manželky Amálie Wilhelmíny Brunšvicko-lüneburskej. Mária sa však nesmela vydať za nekatolíka. V roku 1712 August konvertoval ku katolíctvu a rokovania začali naberať konkrétnejšie obrysy. Dňa 20. augusta 1719 sa August vo Viedni s Máriou Jozefou oženil. Prostredníctvom tohto sobáša medzi Wettinovcami a Habsburgovcami ženíchov otec August II. Silný dúfal, že zaistí Sasku lepšiu pozíciu v prípadnej vojne o následníctvo Habsburskej monarchie. Najstarší syn páru Fridrich Kristián Saský ale nasledoval svojho otca a stal sa tiež saským kurfirstom.

Mária Jozefa mala teoretickú šancu stať sa dedičkou habsburských dŕžav, keby jej otec ani strýko nesplodili syna, o túto šancu ju však pripravila Pragmatická sankcia jej strýka Karola VI. v prospech jeho dcéry Márie Terézie. V roku 1740 si napriek tomu nárokovala rakúsky trón, nie však pre seba, ale pre svojho manžela; tento boj vzdala v roku 1742 a Sasko čoskoro s Rakúskom uzavrelo alianciu.

Po smrti svojho otca (1. februára 1733) sa August stal saským kurfirstom. Poľským kráľom sa stal za pomoci Rakúska a Ruska. Ako kráľ sa príliš o Poľsko nestaral a prenechával riešenie problémov na grófa von Brühl. V roku 1756 na Sasko zaútočilo Prusko. Po kapitulácii saskej armády odišiel August III. do Poľska a nechal svoju rodinu v Drážďanoch. Zomrel v roku 1763.

Potomkovia

[upraviť | upraviť zdroj]

S Máriou Jozefou mali sedem synov a osem dcér, štyri z týchto pätnástich detí však zomreli už v útlom veku:

Znak Augusta III. ako poľského kráľa a litovského veľkovojvodu

Celý kráľovský titul

[upraviť | upraviť zdroj]

Celý titul:

  • August III. z Božej milosti kráľ poľský, veľkovojvoda litovský, vojvoda ruský, pruský, mazovský, žmuďský, kyjevský, volyňský, podolský, podleský, livónsky, smolenský, siverský, černigovský a tiež dedičný vojvoda saský a kurfirst.

Celý titul v latinčine:

  • Augustus Tertius, Dei gratia rex Poloniae, magnus dux Lithuaniæ, dux Russiæ (Rutheniae), Prussiæ, Masoviæ, Samogitiæ, Kijoviæ, Volhiniæ, Podoliæ, Podlachiæ, Livoniae, Smolensciæ, Severiæ, Czerniechoviæque, nec non hæreditarius dux Saxoniæ et princeps Elector.

Tituly a oslovenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1696 – 1697: Jeho výsosť, saský princ
  • 1697 – 1733: Jeho kráľovská výsosť, poľský, litovský a saský princ
  • 1733 – 1763: Jeho veličenstvo, poľský kráľ, litovský veľkovojvoda a saský vojvoda a kurfirst

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku August III. Polský na českej Wikipédii.


August III.
Rody poľskej šľachty
Vladárske tituly
Predchodca
August II. Silný
kráľ
17331736
Nástupca
Stanislav II. August